O obci a jej obyvateľoch

1. História obce (prvá zmienka o obci, pôvodní obyvatelia, kľúčové udalosti v jej histórii, zvyky, tradície)

Obec Palárikovo, v minulosti nazývaná Slovenský Meder, patrí k väčším sídlam okresu Nové Zámky. História kraja , v ktorom obec leží siaha hlboko do predhistorickej doby. Svedčia o tom archeologické vykopávky osídlenia od neolitu po stredovek, keltské pohrebisko z 3. až I. storočia pred n.l., žiarové hroby strednej bronzovej doby, sídliskový objekt z rímskej doby a z ranného stredoveku. Obec Meder je písomne doložená roku 1248, a to ako majetok kráľovien. Do roku 1431 patrila do majetku Ctibora, ktorý bol majiteľom šurianskeho hradu. V rokoch 1308 - 1321 si ľud veľa vytrpel za vojen Matúša Čáka s Karolom Róbertom. Roku 1430 sa regiónom dvakrát prehnali husitské vojská. 28.marca 1435 zasadal kráľovský súd , ktorý zrušil záveť Ctibora ml. a majetok prešiel na kráľa Žigmunda, ktorý Slovenský Meder daroval za služby Michalovi Orsághovi. Meder Turci dobili v r. 1559. V roku 1617 sa z týchto príčin spomína naša obec ako Puszta Megyer. V roku 1676 zhromaždili Turci v Nových Zámkoch veľké vojsko na prepadnutie Moravy. Časť vojska bola umiestnená v severnej časti regiónu dnešného Palárikova. Od roku 1690 patrila naša obec rodu Kaunitz z Moravy. Po roku 1690 podľa archívnych záznamov žijú v obci okrem pôvodných obyvateľov i kolonisti z Moravy. Novousadlíci osídľovali naše územie v rokoch 1690- 1694.

Kuruckým povstaním a predovšetkým smrťou Dominika Ondreja Kounica končí sa vzrast Nových Kounic - ako sa v tom čase nazývala naša obec. Jeho syn Oldřich Kounic nemal o Nové Kounice záujem, pretože panstvo takmer nič nevynášalo, a tak ho 1. apríla 1730 predal kuruckému generálovi Alexandrovi Károlimu de Nagy Károly. Bo to práve on, čo dal v rokoch 1703-1710 ako kurucký generál spustošiť panstvo Kounicov.

Názov obce Tót Megyer sa vyskytuje prvý raz písomne v archívoch grófov Károliovcov roku 1725. Gróf Károly dal postaviť na mieste bývalého kaštieľa grófa Kounica nový kaštieľ. Postavili ho v neskorobarokovom slohu a začiatkom 19.storočia ho prestavali v klasicistickom slohu. Má tvrar písmena U. Pôvodne mal 90 izieb. Jeho exteriér tvorí 52 hektárový park. V majeri za parkom bola veľká dieľňa - fabrika s parnými strojmi. Roku 1820 sa v Mederi realizovala výroba prvého celého železného pluhu v Uhorsku. Rod Károliovcov pôsobil v obcí až do roku 1945.

Dňa 1. augusta 1948 bola obec Slovenský Meder premenovaná na PALÁRIKOVO.

Obec je bohatá na rôzne pamätihodnosti. Komisia v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu spracovala evidenciu pamätihodností. Už spomínaný kaštieľ, drevenná vodáreň / jedinečná technická pamiatka z r. 1861 / a kostol sv. Jána Nepomuckého z r. 1746 sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Do zoznamu pamätihodností je zapísaných 32 pamätihodností medzi iným : triumfálna brána so stajňami pre kone, sýpka, škola z r. 1863, fara z r. 1746, polyfunkčný dom z r 1900, , spolkový dom z r. 1909 , pamätné tabule významným osobnostiam - Gabrielovi Paulíkovi, Karolovi Strmeňovi, k založeniu medzinárodnej poľovníckej spoločnosti CIC, pomníky, sochy , kríže , cintoríny , hospodárska dráha / úzkokoľajka/, pamätná izba ,... atď.

2. Súčasnosť obce (súčasní obyvatelia, ich počet a charakteristika, významné objekty, pamätihodnosti, prírodné útvary, možnosti kultúrneho a športového vyžitia)

Obec Palárikovo má v súčasnosti 4.447 obyvateľov.

Podľa ostatného sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 :
- podiel ekonomicky aktívnych z trvale bývajúceho obyvateľstva je 51,0 %,
- podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva vo veku predproduktívnom je 15,7 %,
- produktívnom je 62,3 %,
- poproduktívnom je 21,7 %.
- podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva je 51,0 %.

Obec leží na juhozápadnom Slovensku, v Podunajskej nížine, 12 km od Nových Zámkoch a 8 km od Šurian.
Z hľadiska územného členenia patrila v minulosti do Nitrianskej župy, do okresu Nové Zámky , Nitriansky kraj. Celý kataster má rovinatých charakter s kvalitnou poľnohospodárskou pôdou. Rozprestiera sa na aluviálnej nive rieky Dunaj. Nachádzajú sa tu mnohé podmáčané výškovo poklesnuté terény, nazývané slaniská. Katastrálne územie má rozlohu 5129 ha, t.j. s hustotou obyvateľstva 0,87 na 1 hektár , s nadmorskou výškou 110 - 121 m. Obec sa rozprestiera po dvoch stranách umelého odvodového kanála nazývaného Cergát, alebo Dlhý kanál. Z hľadiska funkčného usporiadania jednotlivých zón prevláda zóna s funkciou bývania. Zástavbu tvoria prevažne rodinné domy, čiastočne bytové domy do výšky max. 4 podlažné. Centrum tvorí občianska vybavenosť: pošta, obchodný dom, škola, zdravotné stredisko, dom kultúry, obecný úrad. Priemyselná resp. poľnohospodárska zóna je v okrajových častiach obce.

Pokiaľ sa týka urbanistickej kompozície prevláda zástavba formou ulice s bohatou pouličnou zeleňou. Nemožno prehliadnúť dva jestvujúce nádherné priehľady: z Hlavnej ulice na rímskokatolícky kostol, ktorý je výškovou dominantou obce, a zo Štefánikovej ulice na historický kaštieľ.
Tieto dve ulice zároveň tvoria dve hlavné kompozičné osi sídelného útvaru.